Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Od hádzania kameňov k šimpanzím rituálom

 |  8. 9. 2016
 |  Vesmír 95, 489, 2016/9

Šimpanzy sú náš najbližší príbuzný druh. Podobne ako človek dokážu vytvárať koalície (aj keď podstatne menej sofistikované), používať nástroje (dokonca si vyrábajú oštepy na lov menších opíc), prejavovať emócie, pozorovali u nich aj akési základy morálky či schopnosť reflektovať obsah vlastnej mysle, ako aj mysle ostatných jedincov (Vesmír 79, 77, 2000/2). Biológovia a evoluční psychológovia však už dlhšie debatujú o možnej existencii ďalších významných podobností našich druhov, napríklad o schopnosti spirituálnych abstraktných predstáv. Už slávna primatologička Jane Goodallová pozorovala, ako dominantný samec akoby v tranze predvádza pred nadchádzajúcou búrkou tzv. dažďový tanec. Pred pár rokmi bol dokonca opísaný analogický tanec v prítomnosti ohňa. Interpretovanie podobne ladených nálezov v zmysle rituálneho či magického správania však mnohí odborníci považujú za trochu pritiahnuté za vlasy a spájajú ho skôr so zberom potravy či demonštráciou vlastného statusu. Nové zistenia v prospech šimpanzieho „spiritualizmu“ nedávno priniesol článok rozsiahleho vedeckého tímu na čele s odborníkmi z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku. Ten sa zameral na výskum správania 34 šimpanzích populácií obývajúcich oblasť od západoafrického Senegalu až po Ugandu na východe Afriky. V prípade štyroch západoafrických populácií šimpanzov vedci narazili na podivné správanie – jedince týchto tlúp zvyknú na určitých miestach svojho teritória ukladať do stromových dutín kamene, alebo ich hádzať do kmeňov stromov, a celkom zámerne ich takto akumulovať celé hromady. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať žiadnu súvislosť takéhoto správania so získavaním potravy či vyjadrovaním sociálneho statusu, autori sa domnievajú, že by mohlo ísť o akýsi prostriedok komunikácie, dokonca by mohol mať o niečo väčší symbolický význam. Stromy, ktoré pritom využívajú, by mohli pre ne predstavovať akési posvätné miesta (fenomén hromadenia kameňov v blízkosti stromov je napokon známy aj u západoafrických ľudských etník). Hoci sú podobné tvrdenia zatiaľ vcelku odvážne a na vyvrátenie či potvrdenie tejto hypotézy bude treba vykonať ešte veľa práce, predkladané zistenia sú o to vzrušujúcejšie, že by mohli pomôcť osvetliť aj prapôvod našich spirituálnych predstáv.

H. S. Kühl et al. Sci. Rep., doi: 10.1038/srep22219

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Etologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...