Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Nový typ prenosnej rakoviny diabla tasmánskeho

 |  3. 11. 2016
 |  Vesmír 95, 614, 2016/11

Rakovina prenosná fyzickým kontaktom medzi jedincami je v ríši zvierat skutočnou kuriozitou. Doteraz boli opísané len tri takéto typy rakoviny – jeden trápi morské lastúrniky druhu Mya arenaria, ďalší sa prenáša pohlavným stykom medzi psami a posledný typ napáda len diabla tasmánskeho (Sarcophilus harrisii). Práve v prípade tohto nešťastníka je šírenie rakoviny, označenej ako DFT1, natoľko vážnym problémom, že ohrozuje prežívanie druhu. Aby toho nebolo málo, austrálsko-britský tím vedcov prednedávnom ohlásil objav nového typu prenosnej rakoviny, ktorý označili DFT2. Na prvý pohľad sa od predchádzajúceho typu ničím nelíši. Pri podrobnejšom skúmaní zistili, že bunky týchto dvoch typov rakoviny vykazujú rozdiely na histologickej, cytogenetickej i genetickej úrovni. Napríklad na úrovni chromozómov boli rozdiely skutočne znateľné, okrem iného, DFT2 je nositeľom chromozómu Y, kým typ DFT1 je samičieho pôvodu. DFT2 zrejme nebude len akousi zmutovanou verziou typu DFT1 – genetické analýzy predbežne podporili nezávislý pôvod oboch typov rakoviny (aj vzhľadom na vzácnosť ochorenia však autori pripúšťajú, že nový typ rakoviny mohol vzniknúť napr. hybridizáciou genetického materiálu odvodeného od rakovinovej bunky pôvodnej pre oba typy a buniek hostiteľa za nasledujúceho nahradenia veľkej časti rakovinovej DNA genetickou informáciou hostiteľskej bunky). Extrémna náchylnosť diabla tasmánskeho na podobné nádorové ochorenia môže byť spôsobená jeho nízkou genetickou diverzitou, častým hryzením konšpecifických jedincov, prípadne pôsobením nových patogénov či antropogénnych faktorov. Ostáva len veriť, že ďalší výskum prenosných typov rakoviny nielenže rozšíri znalosti o samotnom nekontrolovanom bunkovom bujnení, ale v konečnom dôsledku pomôže pri záchrane tohto predstaviteľa kedysi rozvetvenej skupiny vačnatcov.

DOI: 10.1073/pnas.1519691113

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Veterinární medicína
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...