Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Nálezy neandertálskych vírusov u moderných ľudí

 |  13. 2. 2014
 |  Vesmír 93, 113, 2014/2

Genómy našich pravekých príbuzných, Neandertálcov a tzv. Denisovanov (zástupcov rodu Homo, ktorí približne pred 40 000 rokmi obývali Denisovu jaskyňu v severozápadnej časti ruského pohoria Altaj), sú známe už dlhšiu dobu. Práve vďaka podrobným znalostiam ich genetickej informácie možno predpokladať, že sa mohli vzájomne krížiť predkovia človeka so zástupcami zmienených pravekých hominidov. Rozdiely v jednotlivých genómoch však môžu čo-to napovedať aj o našej spoločnej histórii. Z nedávneho porovnania genómov Neandertálcov a Denisovanov (jedných z možných predchodcov moderných ľudí) s genómami súčasných pacientov trpiacich rakovinou vyplynulo, že s pravekými lovcami a zberačmi máme spoločné niektoré endogénne retrovírusy (skupinku vírusov, ktorej príslušníci sa s využitím reverznej transkriptázy natrvalo začlenili do našej genetickej informácie a veľmi úspešne sa prenášajú z generácie na generáciu už celé veky), ktoré pravdepodobne pochádzajú ešte od nášho spoločného predka, ktorý žil pred 400 000 rokmi. Prečítanie genómov 67 klinických pacientov odhalilo výskyt až siedmich lokusov nesúcich genetickú informáciu nejakého retrovírusu, ktorý sa vyskytoval u niektorého z našich pravekých príbuzných. Predpokladá sa, že až 8 % ľudskej DNA predstavujú práve sekvencie endogénnych retrovírusov, čo je dokonca viac ako množstvo sekvencií kódujúcich naše proteíny. Autorský tím chce preskúmať, s akou frekvenciou sa retrovírusy v našich genómoch vyskytujú a či nie je aspoň časť z nich ešte stále aktívna. Endogénne retrovírusy dlhodobejšie obývajúce naše genómy sú už zväčša neškodné, problém by ale mohli predstavovať nedávno začlenené retrovírusy. Práve tie sú podozrievané z účasti na vzniku rakoviny alebo autoimunitných ochorení. (Current Biology, 2013; DOI: 10.1016/j.cub.2013.10.028)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Virologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...