Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Vyberte si zázračnú diétu

 |  9. 12. 2010
 |  Vesmír 89, 733, 2010/12

Tu sú v skratke súčasné návody na zdravú výživu, ktoré vznikli hlavne v USA. Vychádzajú vraj z najnovších vedeckých poznatkov. Môžte si vybrať, ale nezbláznite sa:

  • základom zdravia sú živočíšne tuky a bielkoviny,
  • obilniny sú hlavnou príčinou ochorení,
  • iba surová strava je zdravá,
  • jesť treba iba to, čo sa urodí u nás, dovážané potraviny škodia,
  • zachráni nás rastlinná potrava, mäso a mlieko sú jedovaté,
  • dokonalosť dosiahneme iba obilninami, najlepšie ryžou,
  • stravovať sa musíme podľa krvnej skupiny,
  • diéta založená na 5 elementoch (drevo, oheň, zem, kov a voda),
  • najlepšie je nejesť vôbec nič.

Zoznam dietetických odporúčaní je skutočne bohatý. Začína čisto živočíšnou stravou, odmietajúcou glycidy, prechádza na čisto rastlinnú, odmietajúcu aj mlieko a končí odmietaním potravy vôbec. Nežartujem. Existuje smer nazvaný breatharianizmus, ktorý tvrdí, že žiadna potrava nie je pre život nevyhnutná. Ľudí udržuje pri živote energia dodávaná slnkom. Ďalšia, tzv. zero carb diet (nulové glycidy) považuje vegetariánov za ignorantov, ktorí nevedia, ako sa stravovali naši dávni predkovia. Táto diéta vylučuje dôsledne všetky potraviny rastlinného pôvodu a údajne lieči mnohé ochorenia vrátane epilepsie. Varením sa ničí výživná hodnota, lebo enzýmy v „živej potrave“ sa tepelnou úpravou znehodnocujú (zabúda sa pritom, že takisto zažívací trakt rozkladá bielkoviny, a tým ničí aj enzýmy, ktoré obsahuje surová strava).

Paleolitická diéta (výživa lovcov a zberačov) vychádza z faktu, že pračlovek sa asi dva milióny rokov stravoval tým, čo našiel, alebo ulovil. Prakticky asi všetkým jedlým. Toto obdobie skončilo pred 10 000 rokmi agrárnou revolúciou. Prírodná selekcia trvajúca dva milióny rokov viedla ku genetickej adaptácii ľudí na paleolitickú výživu. Desať tisíc rokov je príliš krátke obdobie na to, aby sa človek prispôsobil na nové zloženie potravy, v ktorej prevládajú glycidy, hlavne škrob. Toto vraj spôsobilo vznik všetkých novodobých ochorení. Človek sa má vrátiť ku svojej pôvodnej výžive a vylúčiť všetko, čo mu poskytuje poľnohospodárstvo: obilniny, strukoviny, mlieko, zemiaky, sóju, soľ, rafinované cukry a tuky. Preferovať treba mäso, vnútornosti, ryby, vajíčka, bobuľoviny, koreňovú zeleninu (nie však zemiaky) a oriešky (ale nie arašidy). Naši predkovia v paleolite však žili tak krátko, že ich asi neohrozovali kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, diabetes, osteoporóza či artritída. Je nemožné, aby sa v 21. storočí, v čase, keď na zemeguli žije viac ako 6 miliárd ľudí, zamedzil konzum chleba, ryže, strukovín a mlieka a naopak podstatne stúpol konzum mäsa. Je však zaujímavé, že potravu pôvodných obyvateľov polárnych oblastí tvorilo na 90 % mäso rýb a morských cicavcov a obsahovala minimálne 50 % tuku. Inuiti a Eskimáci konzumovali všetky časti tela ulovených živočíchov, teda aj mozog, pečeň, kostnú dreň a iné vnútornosti, ktoré sú bohatým zdrojom vitamínov, dokonca aj vitamínu C.

Vegetariáni. Na opačnom póle stojí nehomogénna skupina vegetariánov, ktorí konzum živočíšnych potravín odmietajú. Prísni vegetariáni – vegáni – odmietajú absolútne všetky zložky potravy živočíšneho pôvodu. Väčšina vegetariánov konzumuje aj mliečne výrobky a vajíčka. Ich motivácia odmietať mäso často nepramení len v zdravotných dôvodoch, ale býva podmienená aj dôvodmi etickými a environmentálnymi.

Atkinsova diéta. Dr. Robert Atkins, tvorca tejto diéty, bol presvedčený, že hlavnou príčinou obezity a diabetu sú rafinované glycidy, hlavne sacharóza a biela múka, a že úloha živočíšnych tukov pri vzniku obezity a kardiovaskulárnych ochorení sa preceňuje. Odmietol dnes už klasickú výživovú pyramídu a na jej nový základ položil namiesto cereálií mäso, čo sa mnohým Američanom zapáčilo. Viac ako teórii a vedeckému výskumu sa však Atkins venoval propagande svojho údajne revolučného učenia a rozvoju firmy Atkins Nutritionals, Inc. Atkinsova diéta sa stala v USA hitom, čo viedlo americké vedecké spoločnosti k vyhláseniu, že tento smer nie je ani nový, ani revolučný a nezasluhuje si podporu verejnosti ani vedy. Nikdy nebolo dokázané, že osoby so sedavým spôsobom života schudnú, ak budú kozumovať denne 5000 kcal (≈ 21 kJ) vo forme tuku a bielkovín. Dlhodobé konzumovanie takejto stravy, bohatej na živočíšne tuky a cholesterol, zvyšuje riziko chorobných zmien na cievnom systéme a obličkách. Dr. Atkins trpel na sklonku života obezitou (vážil 116 kg) a ochorením srdca. Prekonal infarkt a mal trvalé problémy s vysokým krvným tlakom. Zomrel vlani vo veku 72 rokov.

Makrobiotika. Tento smer vychádza z mystickej staročínskej duálnej koncepcie sveta riadeného prasilami jin a jang. Knihy pravoverných makrobiotikov presahujú predstavivosť aj vzdelaného občana. Japonec G. Oshawa rozdelil makrobiotickú diétu do 10 stupňov označovaných od minus 3 do plus 7. Čím vyšši stupeň, tým menej mäsa, mlieka, vajíčok, syrov, strukovín, orechov, ovocia a zeleniny, a tým viac obilnín, najmä ryže. Toto je údajne „spoľahlivý liečebný postup na všetky druhy chorôb vrátane zhubných nádorov“. Zužovanie spektra potravín je nebezpečné, najmä pre deti. V Anglicku viacerým fanatickým makrobiotikom museli súdnou cestou deti odobrať z opatery. I keď makrobiotika znamená dlhý život, jej teoretik G. Oshawa sa dožil na japonské pomery krátkeho veku 73 rokov.

Netolerantní dietetickí fanatici, propagujúci úplne protichodné koncepcie od čisto živočíšnej až po čisto rastlinnú potravu, zabúdajú na to, že ľudský organizmus je nesmierne prispôsobivý. To mu umožňuje úspešne prežívať aj v extrémnych podmienkach, pri konzumácii čisto živočíšnej potravy (Inuiti) až po čisto rastlinnú stravu, na ktorú je odkázaná časť obyvateľov veľmi chudobných krajín, ako je napr. Bangladéš. Správne stravovanie nemusí byť príliš zložité: konzumovať pestrú potravu v umiernenom množstve a správnom čase. Najdôležitejšia je rovnováha energie prijatej potravou s energetickým výdajom, ktorý nepripustí hromadenie tuku v tele.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...