Cesnak
Diváci hororových filmov sú oboznámení s faktom, že cesnak spoľahlivo chráni pred nevítanými upírmi a podobnými nočnými potvorami. Informácie o ďalších blahodarných účinkoch cesnaku môže široká verejnosť čerpať napríklad z článkov uverejňovaných z času na čas v nedeľných prílohách denníkov. Tieto články obyčajne začínajú pripomenutím stravovacích zvyklostí starých Egypťanov a končia výzvou obohatiť náš jedálny lístok o túto nevšednú rastlinu.
Ale ako vlastne cesnak pôsobí? Ktoré užitočné, či škodlivé látky nášmu telu dodáva? Pred akými chorobami chráni?
Zložky cesnaku urýchľujú aj odstraňovanie cholesterolu z tela. Jeden liter krvi pokusných potkanov, ktoré v potrave dostávali 2 % cholesterolu, obsahoval už po niekoľkých týždňoch asi 920 mg tejto látky. Ak však bola strava zvierat okrem cholesterolu obohatená aj o 5 % sušeného cesnakového prášku, klesol obsah cholesterolu v ich krvi v priemere na 530 mg/l, teda takmer o polovicu. Odborníci odhadli, že obsah cholesterolu v krvi človeka konzumujúceho pravidelne pol strúčika surového cesnaku denne klesne asi o 9 %.
Jedným z dejov podieľajúcich sa na starnutí je peroxidácia tukových látok. Voľné radikály, ktoré vznikajú v tele každého živočícha vdychujúceho kyslík, zložitými procesmi ničia tuky, ale aj iné zlúčeniny, a tak prispievajú k opotrebúvaniu organizmu. Niektoré zložky cesnaku však slúžia ako antioxidanty a chránia biologicky hodnotné látky pred poškodením. Výťažok získaný z 1 mg cesnaku má rovnaký antioxidatívny účinok ako 30 nanomólov vitamínu C alebo 3,6 nanomólov vitamínu E. Pôsobenie cesnaku prispieva k tomu, že sa organizmus pomalšie opotrebováva, spomaľuje sa starnutie a predlžuje život.
Ale aj výsledky pokusov na zvieratách a bunkových kultúrach potvrdzujú preventívne protirakovinové účinky cesnaku. Aflatoxín B1 je veľmi jedovatá a aj v malých množstvách rakovinotvorná látka. Jeho podávanie vyvolalo nádory u 19 % pokusných žiab. Ak však žabám zároveň s aflatoxínom podávali aj olej vylisovaný z cesnaku, ochorelo iba 9 % zvierat, a ak im primiešali do stravy čerstvý postrúhaný cesnak, ochoreli dokonca iba 3 % žiab.
Ako vysvetliť popisovaný protirakovinový účinok látok obsiahnutých v cesnaku? Tieto zlúčeniny spomaľujú delenie buniek, najmä rakovinových. Okrem toho vedci predpokladajú, že na počiatku nádorovej choroby stojí poškodenie genetického materiálu bunky cudzorodými chemickými látkami. Delením takto poškodených buniek vznikajú bunky rakovinové. Zlúčeniny obsiahnuté v cesnaku chránia práve gény, túto najvzácnejšiu, ale aj najzraniteľnejšiu časť bunky, pred pôsobením škodlivých látok.
Rakovinotvorné N-nitrózozlúčeniny podané pri pokusoch potkanom sa „nalepili“ na jadrovú DNA. Tento dej sa považuje za počiatok zhubnej choroby. Ak zvieratá dostávali v strave 2 % cesnakového prášku, množstvo DNA narušenej uvedenými zlúčeninami pokleslo o 55 %. Prídavok 4 % cesnakového prášku v strave potkanov ochránil dokonca až 80 % genetického materiálu bunky.
Výskumníci sú však presvedčení o tom, že výhody konzumácie cesnaku výrazne prevažujú nad jej nežiadúcimi účinkami. Žijeme vo svete znečistenom najrôznejšími škodlivinami, ktoré významne prispievajú ku vzniku civilizačných chorôb, a práve cesnak môže ochrániť náš organizmus pred poškodením cudzorodými látkami, a tak výrazne znížiť riziko, že týmto chorobám podľahneme.
Začiatky výskumu chemického zloženia cesnaku siahajú do polovice 19. storočia. Vtedy nemecký chemik T. Wertheim vložil cesnak do vriacej vody. Pary, ktoré vystupovali z hrnca, obsahovali malý podiel cesnakového oleja. Destiláciou tohto oleja získal prchavú látku výrazného zápachu. Uhľovodíkovú skupinu obsiahnutú v oleji nazval alyl. Tento názov sa používa dodnes a označuje skupinu CH2=CHCH2-.
Koncom 19. storočia ďalší Nemec F. W. Semmler získal destiláciou pár z cesnakových strúčikov dialyldisulfid s nasledujúcim vzorcom:
>Američan C. J. Cavallito a jeho kolegovia v roku 1944 pôsobili na cesnak etanolom a získali olej s protibakteriálnymi a protiparazitárnymi účinkami. Cavallito nazval svoj objav alicin:
V roku 1948 A. Stoll a E. Seebeck zistili, že alicin vzniká v cesnaku z prekurzoru pôsobením enzýmu zvaného alináza. Ku kontaktu medzi týmto enzýmom a prekurzorom dôjde, ak cesnak rozdrvíme alebo rozkrojíme. To vysvetľuje, prečo cesnak, pokiaľ je v celku, nijak nevonia. Stoll a Seebeck spomínaný prekurzor objavili a nazvali ho aliín.
Jedným z pozoruhodných účinkov cesnaku je jeho schopnosť znižovať zrážanlivosť krvi. V roku 1983 E. Block, S. Ahmad a ich spolupracovníci stanovili štruktúru látky zodpovednej za túto jeho vlastnosť. Vzorec spomínanej zlúčeniny je CH2=CHCH2S(O)CH2CH=CHSSCH2CH=CH2 a pomenovali ju ajoén, podľa španielskeho výrazu pre cesnak ajo. Ajoén sa viaže na receptory pre fibrinogén na povrchu krvných doštičiek a bráni tak ich kontaktu s fibrinogénom. (Scientific American 252, 59, 1985)
Eduard Kelemen





















